"Skok" v rotácii pôvodného disku (pomalé otáčanie centra kde vzniklo Slnko - a rýchle otáčanie časti z ktorej vznikli planéty) je v príkrom rozpore so základnými zákonmi zachovania (hybnosti) a dôkaz, že slnečná sústava nemohla vzniknúť z jedného útvaru. Argument samotný stačí na zavrhnutie teórie "a priori".

"Problém rotácii"
Náhodné spájanie hmotných častíc a telies akréciou, a nárazy z rôznych smerov ukazujú, že telesá by nemali rotovať, alebo by sa mali otáčať rôznymi náhodnými smermi. Ale v realite je ich rotácia pomerne vysoká a najväčšie z planét Jupiter a Saturn rotujú okolo svojej osi iba za niekoľko hodín. Dokonca približne platí paradoxná zásada: čím väčšia planéta - tým rýchlejšia rotácia. Ale najpozoruhodnejšie je, že rotujú jedným smerom a smer rotácie je zhodný so smerom obehu. Takéto usporiadané rotácie nemohli vzniknúť akréciou z chaotických kolízii. (Rotácia Uránu a Venuše - viď "Dôsledky".)

"Problém akrécie".
V slnečnej sústave pozorujeme bežný a zákonitý jav, že roztrhnuté teleso a jeho zvyšky, sa po dráhe rozplynie. Typický proces je rozpad komét a vznik meteorických eliptických prstencov, ktoré pozorujeme ako meteorické roje. Ak spustíme fiktívny film zobrazujúci proces rozpadu kométy až po utvorenie eliptického pásu teliesok odzadu, dostaneme to, čo teória tvrdí o vzniku planét akréciou. Rozpad kométy (telesa) je nevratný dej, a v súlade s entropiou s istotou dokazuje, že opačný proces - spájanie telies - je možný a vedecky preukázaný len "v zápornom svete", kde čas plynie obrátene.

9. 5. 1963 NASA vypustila družicu West Ford 2 so 400 mil. medených ihličiek, ktoré sa uvolnili z púzdra po dosiahnutí obežnej dráhy (vo výške 3600 km) Do jedného mesiaca sa rozptýlili do súvislého prstenca okolo Zeme s hustotou asi 20 ihličiek na meter kubický. Pozorovanie ukazuje, že koncept akrécie úplne ignoruje chovanie častíc plynu a prachu prvotného disku vplyvom elektrostatických síl. Pokus preukazuje, že okrem newtonovej gravitácie platí Coulombov zákon. V mikrosvete, s časticami o hmotnosti 10^-27 kg prevyšujú elektrostatické sily 10⁴⁰ krát sily gravitácie. Naopak, v makrosvete na úrovní telies s hmotnosťou okolo 10⁺²⁷ kg sú gravitačné sily 10⁴⁰ krát väčšie ako elektrostatické. Prachové častice v plynoprachovom prostredí, vplyvom trenia získajú rovnaký elektrostatický náboj a prejaví sa vzájomné odpdudzovanie. Prejav a akceptovanie elektrostatických síl ukazuje, že akrécia telies nemohla ani začať.
Na utvorenie usporiadaného telesa (planéty) z chaosu prachu a plynu, je potrebná energia. Z tohto hľadiska je utvorenie planét akréciou v rozpore so zákonom o entropii.
Mesiace v prstenci Saturna v realite dokazujú, že namiesto gravitačného priťahovania (akrécie) materiálu prstenca, tento materiál odstraňujú a vypudzujú zo svojej dráhy a vytvárajú medzery (tzv. Casiniho delenie).
Maxwell už v roku 1859 dokázal nemožnosť usporiadania hmoty do planéty.

"Problém fyzikálno-chemického zloženia".
Ak by sa planéty utvorili z chaotickej akrécie hmoty disku, mali by mať podobnú stavbu. Pozorovaný stav tomu však vôbec nezodpovedá. Typickým prípadom je Zem so železným jadrom a Mesiac, ktorý železné jadro nemá. (To môže nastať iba roztrhaním gravitačne usporiadaného telesa.)
Naviac sa nedá preukázať, prečo 98% hmoty z ľahkých plynov sa sústredilo v ťažisku disku (a utvorilo Slnko) a ťažké prvky zostali na obežnej dráhe utvoriac planéty.

Problém vzniku Mesiaca a Zeme
Interpretujú sa 3 základné možnosti. Hypotéza "o bratovi" (súbežný vznik) je v intenciach teórie a nedokáže vysvetliť diferencované zloženie oboch telies. Hypotéza "o synovi" tvrdí, že Mesiac sa zrodil zo Zeme odtrhnutím jej ľahšieho plášťa počas veľmi rýchlej rotácie, ale to by vyžadovalo extrémne vysokú rotáciu Zeme. Hypotéza "o mužovi" pôvodne znela, že Zem zachytila Mesiac. Podľa najnovšej verzie (Cameron) sa predpokladá, že teleso s hmotnosťou odpovedajúcou Marsu vrazilo do Zeme, a vytrhlo časť hmoty, z ktorej sa na obežnej dráhe Zeme akréciou (zlepovaním) utvoril Mesiac.

Ostatné problémy - viď porovnanie a záver.

...a hoci celý svet (od českých astronómov až po NASA), sa snažia riešiť problém, SAV a jej Astronomický ústav tvrdo, dogmaticky nepripúšťajú o probléme ani diskusiu.